Slovenský čuvač
Čuvač ako pastiersky strážny pes
História pastierskych strážnych psov
Ovce boli chované vo všetkých geograficky vhodných oblastiach Starého sveta, od strednej Ázie až po najzápadnejší cíp Pyrenejského poloostrova, a to po celé tisícročia, lebo vedľa psa je práve ovca najviac domestikovaným zvieraťom. Skúsenosti zo všetkých týchto oblasti dokazujú, že veľký chov oviec bez psa nebol možný. Jednak bez tých, ktorí stádo usmerňovali a pracovali s ním, jednak bez psov, ktorí ovce strážili pred vlkmi a inými šelmami. V Ázii aj Európe teda môžeme nájsť celú radu veľkých bielych pastierskych psov, napr. maďarského kuvasza, maremmansko-abruzského pastierskeho psa, pyrenejského horského psa alebo čuvačovi najbližší podhalaňský pastiersky pes z druhej strany Tatier. Všetky tieto plemená sú vývojovo príbuzné, podobne ako sú príbuzné s mnohými inými dogovitými plemenami tohto typu, aj keď nie sú dobiela sfarbené. (slovenskycuvac.info)
Zaradenia čuvača medzi plemená FCI znamenalo aj čiastočné odklonenie od jeho pôvodného poslania ako pastierskeho psa. Pastieri neinvestovali peniaze do „papierových“ psov a preto sa tieto psy objavujú skôr ako spoločníci v rodinách a ochrancovia majetku (FINĎO, SKUBAN, 2011). Čuvač má však u mnohých ľudí zlú povesť, ktorú získal kvôli zvýšenej agresivite vychádzajúcej z uväzovania na reťaz ale správne držaný a vychovávaný čuvač je výborný pes s vyrovnanou povahou. V rokoch 2000 – 2004 boli čuvači v projekte „Ochrany hospodárskych zvierat a záchrany veľkých predátorov“ podrobení systematickému hodnoteniu ich pastierskych schopností. Čistokrvné i „nečistokrvné“ jedince boli umiestnené na ovčích farmách od Čadce po Ubľu. U väčšiny posudzovaných psov boli zistené vlastnosti, ktoré sú vyžadované u PSP. Slovenský čuvač sa prejavil ako menej agresívne plemeno oproti kaukazskému ovčiakovi, čo sa môže využiť pri umiestňovaní čuvačov na salaše v oblasti, ktorých je zvýšený predpoklad pohybu cudzích ľudí – turistov, hubárov (RIGG, 2010)
História
Pôvodní obyvatelia Valašska, ktorí boli kočovní pastieri pásli svoje stáda po hrebeňoch a na stráňach horských masívov Karpát. Na naše územie prišli v prvej polovici 14. storočia a dostali sa až na východnú časť Moravy. Priniesli na naše územie nový spôsob hospodárenia s ovcami, ovce chovali hlavne na produkciu mlieka. Ich stáda nasledovali veľké pastierske psy, ktoré sú pravdepodobne predkami čuvača. Údajov o pastierskych psoch pred príchodom Valachov existuje málo, ale predpokladá sa, že aj vtedy museli mať na obranu svojich stád nejaký spôsob ochrany, pretože aj keď sa páslo v južných oblastiach Slovenska areál vlka bol rozšírený na území celého Slovenska ( FINĎO, Skuban, 2011).
HRŮZA (1947) píše: podľa môjho názoru je čuvač plemeno veľkého európskeho bieleho dlhosrstého psa s tmavo sfarbenou kožou. Podľa stavby a farby i výmeny srsti, ako i podľa chovania čuvača hlavne v zime a podľa stôp jeho rozšírenia, je čuvač potomok veľkého bieleho psa polárneho. Bol privedený v prvých storočiach po Kr. Gotmi a Purgundami z Pomoranska pri príležitosti hnania stád škótov gotského, pochádzajúceho z južnej časti Švédska do južnej Európy. Jeho najstaršie stopy možno hľadať v pomoranskom bielom psovi pastierskom a pomoranskom pastierskom ostroši i v pomoranskom ovčiackom pudlovi. Na európskej pevnine vyvinul sa tento pes v hlavných dvoch typoch a to horskom ako tatranský, karpatský, abruzzský a pyrenejsky a nížinnom ako pastiersky pomaranský, poľský a slovenský. Na Slovensku bol začiatkom minulého storočia početní ale na začiatku tridsiatych rokov bol vyvážaní hromadne do Nemecka a Poľska. Išlo to tak ďaleko, že nestačilo veľa, aby tu čuvač vymizol.
Prof. Antonin Hrůza bol pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, ktorý sa zaslúžil o zachovanie a slovenského čuvača. Priviedol dve nepríbuzné šteňatá z Tatier – psa Jerryho a sučku Koru, umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovateľskej stanice Zlatá studňa v Skalici nad Svitavou. Prvý vrh bol zapísaný 4. 6. 1929 založili si 23. 9. 1933 „Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckých čuvačů v Brně“ s vlastnou plemennou knihou. Spočiatku boli uznané dva rázy — veľký horský, s kohútikovou výškou u psa 65 cm, suky 60 cm a hmotnosťou 35 — 45 kg a malý nížinný ráz, s kohútikovou výškou 40 — 50 cm, štíhlejší, s hmotnosťou 20 — 25 kg. Tým, že sa niekedy oba rázy párili spoločne, postupne zanikali rozdiely medzi nimi a malý nížinný ráz ako taký sa postupne vytratil z chovu. FCI na svojom valnom zhromaždení v júni v Prahe uznala čuvača za samostatné plemeno a štandard bol vydaný 14. 8. 1965 pod č. 142 slovenský čuvač (SLOVENSKYCUVAC.INFO; MALEC,VANEK 2006; BARLÍK, 1992)
Štandard
Pôvod: Slovenská republika
Použitie: pastiersky pes
Klasifikácia: 1. skupina – pastierske a dobytkárske psy ( okrem švajčiarskych salašníckych psov)
1. sekcia – pastierske psy bez skúšky
Dátum publikovania platného štandardu: 18.8.1965
História
Slovenský čuvač, ktorý patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov, bol FCI uznaný 18.8.1965. Chovom čistokrvných slovenských čuvačov sa zaoberajú chovatelia na Slovensku a v Čechách od 30-tych rokov 20. storočia. Prof MVDr. Antonín Hrůza zaregistroval do plemennej knihy prvý vrh 4.6.1929. Chovateľský klub bol založený v roku 1933.
Celkový vzhľad a schopnosti
Plemenné znaky slovenského čuvača zodpovedajú horskému typu psa tvrdej konštitúcie, statnej postavy s huňatým bielym kožuchom. Má silnú kostru a živú, ostražitú, neohrozenú a bystrú povahu. Je prispôsobený drsnému podnebiu. Slovenský čuvač je mierne obdĺžnikového tvaru v pomere 9:10, na silných, dosť vysokých nohách. Účelové zaradenie je dané odpradávna používaním slovenského čuvača ako pastierskeho a salašníckeho psa na horských holiach a strážneho psa na stráženie príbytkov a hraníc. Podľa prastarej tradície sa chová vždy v bielej farbe, aby sa aj v noci dal rozoznať od dravých šeliem.
Hlava
Papuľa
Je silná, má rovný profil a zaberá takmer polovicu dĺžky hlavy. Je dosť široká a mierne sa zužuje k tupým nozdrám čiernej farby.
Pysky
Sú primknuté, v kútikoch uzavretého tvaru, s čiernou sliznicou, ktorá papuľu úzko a bez previsov lemuje. Pysky sú stredne hrubé, podnebie je čierne.
Čeluste
Sú silné, s pravidelným, vždy úplnym chrupom a s nožnicovým záhryzom.
Čelový sklon
Mierny
Lebka
Silná, podlhovastá, v mozgovej časti široká, čelo je zreteľné, široké, s plytkou úžľabinkou, ubiehajúce dozadu. Očnicové oblúky sú primerané a na boky sklonené. Temeno hlavy je ploché, tylo zreteľné, s ostrým prechodom k silnému, mierne vyniknutému väzu. Profil temena je mierne zaoblený.
Oči
Tmavohnedé, oválne, bystrého pohľadu, priamej polohy. Viečka sú čierne, priliehajúce, sliznica vnútorných kútikov je tmavá, dojem výrazný. Uši: sú vysoko nasadené, pri koreni pohyblivé, kratšie, klopené do bočne neseného „V“ pozdĺž hlavy. Srsť na uchu je od polovice krátka, jemná. Dolný okraj ucha v pokoji siaha maximálne po kútiky pyskov.
Krk
Je nasadený priamo a vo vzduchu je vysoko nesený. Je rovnako dlhý ako hlava, pri psoch je veľmi silný, bez laloka a s peknou hrivou.
Telo
Prsia
Široké, prsná kosť je v rovine s ramennými kĺbmi.
Hrudník
V rebrách dobre vyklenutý
Hrudná kosť
Leží nad polovicou výšky v kohútiku a siaha pod úroveň lakťa. Dĺžka hrudníka presahuje polovicu dĺžky tela, jeho šírka štvrtinu výšky v kohútiku. rebrá sú klenuté, dozadu sklonené, dobre uzatvárajú brucho a slabinu.
Chrbát
Rovný, v bedrách mierne klenutý, stredne dlhý, silný
Bedrá
S krížami sú dobre viazané a svalnaté, primerane dlhé a veľmi pevné.
Brucho a slabiny
Sú primerané trupu, mierne vtiahnuté
Zadok
Silný, štvorcový, ľahko sklonený
Chvost
Nižšie nasadený, v pokoji zvislý, siahajúci po pätu. Má tvar cigary, bez zdvihnutého hrotu. Vo vzduchu a v pohybe je nesený oblúkovito nad bedrami
Končatiny
Predné končatiny
Postoj je priamy, stĺpovitý, s dobrým zauhlením ramena a lakťa, laby sú silné, sú okrúhle a zavreté. Končatiny sú vcelku dosť vysoké, najmä u psa.
Plece
Strmé a dlhé, rameno svalnaté, pevne primknuté k telu, sklonené k lakťu, so silným svalstvom
Predlaktie
Zvislé, svalnaté a dlhé.
Zápästie
Kostnaté a silné
Záprstie
Krátke, silné, mierne sklonené
Labka
Má silné prsty a pazúriky, pevnú klenbu, zovretý tvar, mäsité čierne nášľapové podušky a je dobre zarastená srsťou
Zadné končatiny
Zadok so stehnom
Tvoria svalnatý, značne široký celok podlhovastého tvaru.
Koleno
Je svalnaté, dobre zauhlené. Predpätie: je šikmé, dlhé, so svalnatým lýtkom
Pätový kĺb
Je silný s kostnatou pätou, tupo zauhlený, s nižším, výrazným a širokým kĺbom
Priehlavok
Je kratší a silný, postavený zvisle, spojený s predpätím plynulo, bez zaškrtenia pätovým kĺbom. Vlčie pazúriky nie sú žiaduce.
Zadné laby
Sú trochu kratšie než predné, ináč rovnako utvárané. Záprstie je trochu silnejšie a strmšie
Kožuch
Srsť
Hustá, bielej farby, žltkastý nádych pri koreňoch nosa je prípustný, ale nežiadúci, zreteľné žlté škvrny sú neprípustné. Okrem hlavy a končatín srsť tvorí hustý, huňatý kožuch, bez cestičky na chrbte a bez závesov na chvoste a zadnej časti stehien. Pri psoch je nápadná hriva, srsť na hlave a končatinách je krátka, priliehavá, na zadných stranách končatín trochu dlhšia. Od koreňov uši dozadu prechádza pozvoľna v hrivu. V kožuchu kryjú pesíky úplne podsadu sú 5-15 cm dlhé, v hrive najhrubšie, inde mierne zvlnené. Na chrbte tvoria niekoľko priečnych vĺn zo súvislých polokučier. Samostatné kučery a rozpadavý kožuch sú nežiadúce. Kyprosť a uzavretie kožucha sú podmienkou. Podsada je jemná, hustá, páperovitá, asi polovičnej až dvojtretinovej dĺžky v porovnaní s pesíkmi. V lete vypĺzne, kožuch stratí na huňatosti, ale nepoľahne, v dôsledku zvlnenia pesíkov si stále udržiava kyprosť a na chrbte netvorí cestičku.
Koža
Na trupe voľná, na ostatných častiach tela tesne priliehajúca k telu, s ružovou pokožkou, pigmentovanou čierne len v okolí nozdier, papule a očí, kde prechádza do tmavých slizníc. Čierny pigment majú tiež podušky labiek.
Chôdza
Slovenský čuvač sa pohybuje ľahko, obratne a rýchlo v každom teréne a za každého počasia, s obľubou klusá.
Veľkosť
Výška psa v kohútiku 62-70 cm, sučky 59-65 cm
Chyby
Ľahké chyby: plochá a plytká hruď, následky rachitídy alebo psinky, nesymetrický chvost, nesymetrické uši, pysky odtiahnuté od seba, splývavá alebo úplne skučeravená srsť, slabé osrstenie brucha, slabín a pohlavných orgánov
Ťažké chyby: neúplný chrup, medvedie laby, veľmi uvolnené pysky, škvrny na mihalniciach a pyskoch
Vylučujúce vady: predhryz, podhryz, kliešťový zhryz, žlté škvrny kožucha, úplne svetlé dračie oko, ružové škvrny na nose a kryptorchizmus