Čuvač, maremman a pyreneják, nielen ako pracovné plemená
Čuvač je rovnako ako ostatné plemená pastierskych strážnych psov...
… vyšľachtený na stráženie hospodárskych zvierat najmä oviec, pred predátormi ako vlk a medveď. Preto sú ich povahové vlastnosti podobné a aj nároky na výchovu a výcvik, ako u ostatných psov tohto typu. Krásne silné horské psy s dlhou čisto bielou srsťou s veselým usmievavým výrazom. To je typický výraz pre čuvač.
Čuvače sú svojhlavé psy na ktoré človek musí ísť trpezlivo. Svojhlavosť majú tieto plemená hlavne kvôli tomu, že pri ich prirodzenej práci ,strážení, sa rozhodovali sami . V porovnaní s plemenami, ktoré sú určené na korigovanie stád zvierat napr. Border kólia a iné, pracujúce psy podľa povelov, ktoré im ich pán (pastier) zadá.
Čuvače strážili zvieratá samostatne bez povelov pastierov a sami sa rozhodovali čo v akom okamžiku budú robiť. Z toho tkvie ich samostatnosť. Fungovali vždy vo svorke aj z dobových fotiek vidíme, že na salašoch bolo vždy viac psov, pretože hlavne pri obrane proti vlkom jeden pes sám nič nezmohol.
Ale toto všetko neznamená, že čuvač je pes, s ktorým sa nedá pracovať. Práve naopak. Keď sa majiteľ naučí ako ho správne motivovať pre plnenie povelov, vznikne výborná spolupráca. Máme čuvače, ktoré majú zložené rôzne skúšky. No majiteľ nemôže očakávať od každého jedinca, že bude mať rovnakú chuť pracovať. S obľubou rozmýšľajú nad zadaným povelom či ho naozaj musia splniť. A to je dôležité čuvača trpezlivo naučiť, že každý zadaný povel sa má splniť. Ak v tomto majiteľ nie je dôsledný, pes si to rýchlo zapamätá a rád to zneužije.
Napríklad jeden môj pes s menom Garyk Janin ranč, ktorý už nežije, síce splnil povel čo som mu dala ale odmenu, ktorú dostal, vložil do papule a hneď vypľul či to bolo mäso alebo piškóta. Splnil povel, pretože som bola jeho vodca ale radosť z cvičenia nemal. Preto si svojich čuvačov hlavne vychovávam čo znamená, že má majú tolerovať ako vodcu svorky a plniť základné povely, ktoré potrebujeme pri každodennom živote ale viac od nich nechcem.
Majiteľ čuvača má mať vodcovskú povahu, a ten kto je povahou veľmi submisívny človek by nemal uvažovať o kúpe čuvača ale aj iných psov týchto plemien, hlavne samcov. Sučky sú prirodzene viac submisívne a citlivejšie, no samce hlavne v čase puberty niekedy môžu preveriť silu majiteľa.
Čuvač mal žiaľ dlho zlú povesť ako agresívny pes. V minulosti ľudia často uväzovali svojich psov na reťaz čo im prirodzene zvyšovalo agresivitu voči ľuďom.
Správne vychovaný čuvač je výborný rodinný pes, kde sa ani rodiny s malými deťmi nemusia obávať, keďže vo všeobecnosti je to dobrý spoločník ku deťom. Dokonca s radosťou privíta aj návštevu na vlastnom dvore, po tom čo jej najprv dostatočne nahnal strach zúrivým brechotom. Ale akonáhle sa objaví majiteľ, ktorý návštevu pozve ďalej, rešpektuje ju aj on. Buď sa nechá vyhladkať alebo návštevu len očuchá a ignoruje.
Pre čuvača je typické, že má jedného pána. Vyberie si jedného člena rodiny, ktorého najviac akceptuje. Ďalšia typická vlastnosť je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Väčšinou potrebuje istý čas kým si zvykne na novú osobu a začne jej dôverovať. Na svojom dvore tvrdo stráži ale akonáhle je mimo svojho teritória nikoho nerieši keď je sám. Majiteľa a hlavne malé deti má tendenciu strážiť aj mimo svojho teritória. Ale keď sa niekedy stane, že sa vyberie na výlet sám (ujde z dvora) tak sa okoloidúci ľudia báť nemusia, pretože skôr sa im vyhne.
Čuvače sú vhodné do rodiny ako skvelí rodinní parťáci a ochrancovia ale najviac sa hodia na gazdovský dvor, kde sa ukážu jeho skvelé povahové vlastnosti. Spolunažívanie s domácimi zvieratami a ich ochraňovanie ako aj celého majetku svojho pána je pre čuvača najprirodzenejšia vlastnosť. Ako chovatelia sa musíme snažiť, aby čuvač zastával rolu okrem dobrého rodinného spoločníka aj stále rolu hrdého ochrancu stád hospodárskych zvierat.
Pyrenejský horský pes ...
… je z týchto troch plemien najväčší, ale stále je to elegantný pes. Hustá dlhá srsť z nich robí veľkých obrov. Ale sú to veľkí a veselí dobráci, ktorí milujú kontakt so svojím pánom. Majú výborný vzťah ku zvieratám.
Ako som už spomínala, sú najpriateľskejší k cudzím ľuďom, aj preto ich mnoho chovateľov hospodárskych zvierat rado využíva na ich ochranu v oblastiach s vyšším výskytom turistov.
Maremman je veľmi podobný slovenskému čuvačovi, ...
…. pre laickú verejnosť sú ľahko zameniteľné tieto plemená. Je skoro rovnako veľký, niektoré jedince sú väčšie, mohutnejšie ako čuvače. Majú trošku iný tvar lebky. Srsť je biela ale môžu sa vyskytovať svetlo oranžové, citrónové, slonovinové odtiene. Je to staré ovčiarské plemeno, ktoré má vo svojej domovine dlhú tradíciu. Je to naozaj skvelý rodinný, nenáročný pes. Vďačný za každé pohladenie ale nie je vtieravý.
Pastierske strážne psy sa aj označujú ako primitívne psy. Ale nie v tom zmysle, že sú “jednoduchšie rozumovo” ale odvodzuje sa to od ich pôvodu – pôvodné, staré plemená. Práve rozumovo sú veľmi inteligentné a premýšľavé psy.
Slovenský čuvač, maremmansko- abruzský ovčiarský pes aj pyrenejský horský pes sú plemená vyšľachtené v drsnejších horských podmienkach a slúžili na ochranu stád hospodárskych zvierat. Môžeme povedať, že sú to “bratranci”.
Majú podobné povahové aj exteriérové vlastnosti. Tieto plemená sa vyznačujú dlhou hustou bielou srsťou, u pyrenejského horského psa so škvrnami na hlave, ušiach a v časti koreňa chvosta. Mnohých nádejných majiteľov týchto plemien odrádza práve ich hustý kožuch a predstava každodenného česania. No také časté česanie vôbec nie je potrebné a dokonca ani vhodné, pretože srsť sa zbytočne zjemňuje. Samozrejme v čase pĺznutia je vhodné častejšie vyčesávanie odumretej podsady. Ale mimo tohto času úplne stačí psa prečesať dvakrát do mesiaca. Časti tela s jemnejšou srsťou čo sú náchylnejšie na vytváranie dredov (za ušami, na lakťoch, dlhá srsť na zadných stehnách) je vhodné prečesať častejšie, aby sa zabránilo ich vzniku. Majú samočistiacu srsť, to znamená, že keď sa jeden deň celý zašpinia od blata na druhý deň keď srsť zaschne tak všetka špina opadá a znova sú čistý aj bez kúpania či česania. Niekedy padne otázka či sa môžu psy v lete ostrihať, aby netrpeli kvôli horúčavám. Práve srsť ich chráni ako izolant pred mrazom tak aj pred veľkým teplom.
Sú to nenáročné a odolné psy, ...
… ktoré si užívajú ležanie na snehu. Vôbec nie je potrebné v čase mrazov ich brať do domu zo strachu, že by im bola zima. Spravidla im stačí, keď majú k dispozícii suché miesto so závetrím. Búda ostane často bez povšimnutia a majiteľ nájde svojho psa spať zapadnutého pod snehom.
Povahy týchto troch plemien sú v podstate podobné kvôli účelu na ktorý boli vyšľachtené. Ale samozrejme sú rozdiely. Rozdiely sú v povahách jedincov v rámci plemena čo je prirodzené, pretože každý pes je osobnosť a ovplyvňuje ho aj prostredie v ktorom žije ale každý majiteľ, ktorý má viac jedincov jedného plemena určite uzná, že každý jeho pes je samostatná osobnosť so svojou povahou a čo platí na jedného nemusí platiť na druhého.
Ako som spomínala, slovenský čuvač patrí medzi tých menej dôverčivých psov voči cudzím ľuďom a pri obrane majetku býva dosť rázny. Oproti tomu pyrenejský horský pes je oveľa miernejší a priateľskejší na cudzích ľudí, všeobecne môžeme povedať, že agresivita voči cudzím ľuďom je najnižšia z týchto troch plemien u pyrenejských horských psov. Tiež si ľahšie zvykajú na zmenu prostredia/majiteľa. Keďže je čuvač nedôverčivý, trvá trošku dlhšie kým sa naviaže na novú osobu. Ale aj tu všetko závisí od jedinca a jeho “vyrovnanosti povahy”.
Moja praktická skúsenosť pri “pyrenejáčke” Airin, ktorú som doviezla do našej svorky už skoro ako dospelú 2,5 ročnú je taká, že od prvého momentu nemala absolútne žiadny problém s novým prostredím a prijala hneď mňa ako vodcu svorky a tvárila sa akoby s nami vyrastala od malička.
Maremmansko-abruzský ovčiarský pes je niečo medzi nimi. Povedala by som, že je viac priateľskejší voči cudzím ľuďom ako čuvač. Ale nie je to také “ intenzívne” ako pri pyrenejákoch. Naša Athena pochádza z Talianska a je to taká dáma, ktorá rada všetko pozoruje. Keď ku nám príde návšteva, ona sa príde zoznámiť a potom odíde ďalej sadne si a znova len pozoruje okolie. Čo sa týka jej povahy tak môžem povedať, že z našich psov je najtvrdohlavejšia práve ona. Pri jej výchove v mladom veku som musela byť veľmi dôsledná, fungovali sme na prechádzkach na dlhej stopovačke inak by som neuspela pri žiadnom jej privolaní. Potom okolo jej prvého roku nastal zlom a ona začala poslúchať a už nerobila čisto čo ona chce. Ale z môjho pohľadu je jednoduchšie vychovať pastierskeho psa ako klasického zaťatého teriéra.
Tieto plemená sú pre niektorých ľudí strašiakom kvôli ich veľkosti, “tvrdohlavosti” alebo zlej povesti ...
… napr. ako je to u čuvača (čuvač – pes ktorý sa hádže na reťazi a ak reťaz povolí tak človeka dotrhá) ale majitelia týchto plemien by každému hneď vyvrátili tieto obavy, pretože to vychádza prirodzene z ich vrodených vlastnosti – milovať a ochraňovať svoju rodinu či je to už zvieracia rodina alebo tá ľudská.
Kto rozmýšľa o zaobstaraní si psa či j to čuvač, pyreneják alebo maremman, musí mu vytvoriť aj dostatočne podmienky na život. A to väčší priestor na pohyb rovnako si bude musieť vyhradiť čas na vychádzky, obrniť sa trpezlivosťou pri výchove a byť spravodlivý a psychicky silný vodca. Je dôležité sa mu dostatočne venovať a budovať si vzájomný vzťah, pretože inak by sa mohol stať až príliš samostatným. Treba sa zmieriť s tým, že tieto psy brešú. Je to ich “ práca” upozorňovať na to čo sa im nepozdáva a zastrašovať prípadného votrelca (cudzí človek prechádzajúci blízko ich teritória). Pri mladých psoch treba počítať s tým, že sú viac ubrechané, pretože riešia “všetko” kým sa naučia čo je naozaj hrozba a čo nestojí za míňanie ich energie. Preto treba byť trpezlivý a nie je naškodu ich aj v tomto trošku korigovať/ upozorniť čo naozaj nemusia riešiť hlavne kvôli dobrým susedským vzťahom. Dôležité je mať aj dobre zabezpečený dvor aby sa predišlo útekom. Aj keď je to veľmi individuálne. Niektoré jedince tolerujú plot, ktorý by bez väčšej námahy preskočili a niektoré zase musia s obľubou prešplhajú aj dvojmetrový plot len aby si spravili malý výlet. Zo skúseností mnohých majiteľov ale aj mojich viem, že najlepšie psy tolerujú elektrický ohradník, ten klasický na hospodárske zvieratá.
Pes přítel člověka, číslo 3/2024.
Autorkou článku je majiteľka chovnej stanice, Zuzana Trčanová